HIV je vírus nedostatku ľudskej imunity. Tento vírus napadá imunitný systém človeka a tak znižuje jeho obranyschopnosť voči ochoreniam. Označenie HIV vzniklo z anglického názvu „Human Immunodeficiency Virus“.
Tento vírus napadá v organizme určitú skupinu bielych krvinek, nazývanú T lymfocyty, v ktorých sa množí, neskôr ich aj zabíja a znižuje tak ich počet v tele napadnutého človeka. Výrazný pokles počtu bielych krvinek, ktoré hrajú dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu, vedie k zlyhávaniu imunity a rozvíja sa v ochorenie AIDS. Tým, že je imunitný systém slabší, ľahšie podľahne iným ochoreniam, baktériám a vírusom.
Prvé príznaky HIV infekcie sú ľahko zameniteľné s chrípkovým ochorením a objavujú sa 2 až 4 týždne od infikovania. Avšak človek nakazený vírusom HIV nemusí mať dlhú dobu, napríklad niekoľko rokov, vôbec žiadne zdravotné problémy. Tomuto obdobiu sa hovorí bezpríznakové nosičstvo vírusu HIV. I v tomto období môže nakazený človek preniesť infekciu na ďalšie osoby. Pritom sám vyzerá a cíti sa celkom zdravý a ani jeho partner na ňom nič nespozná. Len pri laboratórnom vyšetrení na prítomnosť HIV protilátok je u testovaného zistený pozitívny nález, čiže človek je „HIV pozitívny“.
U veľkej väčšiny nakazených dôjde k rozvoju príznakov v priemere za 10 -11 rokov po nakazení. Ako rýchlo dôjde k rozvoju ochorenia AIDS, ovplyvňuje celý rad faktorov, ako napríklad pôvodná úroveň obranyschopnosti, životný štýl, stres, výživové návyky a predovšetkým to, kedy bola započatá liečba. I ľahké ochorenie predstavuje pre organizmus záťaž. K prepuknutiu choroby AIDS zo štádia HIV pozitivity môže tiež prispieť tzv. reinfekcia, teda príjem ďalšej dávky vírusu do organizmu. Preto i HIV pozitívny človek pri sexuálnom styku s HIV pozitívnym partnerom musí dodržiavať zásady bezpečného sexu a používať ochranné prostriedky, aby chránil nielen druhých, ale i sám seba.
Pôvodcu ochorenia AIDS objavili v roku 1983 nezávisle na sebe vedecké tímy v USA a vo Francúzsku. Je to druhovo špecifický vírus, prenosný iba z človeka na človeka, prípadne na niektoré druhy opíc. Preto sa napríklad predpokladá, že sa do ľudskej populácie dostal z opíc infikovaných vírusom SIV (pohryzením, či sexuálnym stykom) a zmutoval na HIV. Existujú aj rôzne iné hypotézy vzniku infekcie HIV, žiadna z nich však nebola doteraz potvrdená. V súčasnosti sú známe dva typy HIV, a to HIV-1 a HIV-2, ktoré vykazujú mierne odlišnosti vo svojich povrchových štruktúrach, v patogenickom pôsobení na organizmus, biologických vlastnostiach a epidemiologickom rozšírení. Vírus HIV vykazuje značnú variabilitu vo svojich povrchových štruktúrach, ktorá mu umožňuje uniknúť dostatočnej imunitnej odpovedi v organizme a je prekážkou vyrobenia účinnej očkovacej látky.