Nezáleží na tom, kde žijeme, aký je náš status, s kým (alebo či) máme sex, všetci sme do istej miery vystavení vírusu HIV. To je fakt, ktorý je často ignorovaný. Nie tými, ktorí žijú v prostrediach, kde je úmrtnosť v súvislosti s AIDS na dennom poriadku. Je to práve v prostrediach, kde je relatívne málo ľudí žijúcich s HIV alebo AIDS. Aj Slovensko sa pýši štatistikami s nízkym počtom ľudí žijúcich s HIV. Tento fakt je povzbudzujúci, najmä ak si porovnáme počty ľudí žijúcich s HIV v susedných krajinách. Koľko je však na Slovensku takých, ktorí žijú s HIV a ani oni, ani oficiálne štatistiky o tom nevedia?
Napríklad vo Veľkej Británii žije viac ako 100.000 ľudí s HIV. Podľa odhadov 30.000 ľudí o svojej infekcii nevie. Či človek žije, alebo nežije s vírusom HIV, sa dá zistiť len z testu. Každý/á, kto sa niekedy ocitol v rizikovej situácii (napríklad ak mal nechránený sexuálny styk) hoc aj raz, by mal zvážiť absolvovanie testu.
Testovanie umožňuje zistiť protilátky proti HIV v krvi človeka. Tie sa dajú zistiť asi 3 mesiace po infikovaní. Čím skôr človek zistí, že jeho test je HIV pozitívny, tým skôr môže vyhľadať odborníka a začať liečbu (ktorá značne zlepší zdravotný stav a kvalitu života človeka).
Podľa odborníkov by sme sa v rámci budovania kvalitných služieb v tejto oblasti, mali zameriavať na to, aby testovanie na protilátky HIV bolo:
- Dobrovoľné, postavené na predtestových informáciách o význame testovania, liečbe a následnej starostlivosti, vtedy keď je výsledok známy.
- Dôverné.
- Zahrňujúce potestové poradenstvo (nielen) pre tých, ktorým test vyjde pozitívny. Poradenstvo sa má zamerať na zmysel diagnózy, na odporúčanie liečebných, podporných a preventívnych služieb. Pre tých, ktorým test vyjde negatívny, by malo potestové poradenstvo ponúknuť možnosť reflexie na znižovanie rizík, možnosti prevencie a ochrany, alebo odporúčanie na preventívne programy.
Prečítajte si informačný materiál o testovaní s názvom „Test?“
