Opakovane sa potvrdilo, že ľudia žijúci s HIV, ktorí užívajú liečbu a majú nezistiteľnú vírusovú záťaž nepredstavujú riziko z hľadiska prenosu HIV. Príkladom je štúdia PARTNERS2, ktorej sa zúčastnilo 779 homosexuálnych párov a výsledky preukázali, že u 75 000 nechránených análnych stykov medzi mužmi nedošlo v rámci daného páru k prenosu infekcie.

Podľa Švajčiarskeho vyhlásenia o (ne)infekčnosti ľudí žijúcich s HIV, za nasledujúcich okolností nie sú ľudia žijúci s HIV sexuálne infekční:

  • antiretrovirálna terapia je dôsledne užívaná
  • vírusová záťaž je minimálne 6 mesiacov na nezistiteľnej úrovni
  • nie sú prítomné žiadne sexuálne prenosné infekcie

V januári 2008, sa HIV experti zo Švajčiarska spojili a vytvorili spoločné vyhlásenie, ktoré má dopad na lekárov, ľudí žijúcich s HIV, ako aj na prevenciu HIV a právny systém. Na úvod sa vo vyhlásení hovorí, že „po prehodnotení medicínskej literatúry a rozsiahlych diskusiách“ sa Švajčiarska federálna komisia pre HIV/AIDS uzniesla na tom, že „osoba žijúca s HIV, ktorá užíva antiretrovirálnu liečbu a má nezistiteľnú hodnota vírusovej záťaže nie je sexuálne infekčná, tzn. nemôže preniesť HIV na iného človeka prostredníctvom sexuálneho kontaktu.

Páry s rôznym HIV statusom by ale vždy mali podstúpiť intenzívne poradenstvo týkajúce sa rizík a prínosov nechráneného pohlavného styku, keď je HIV pozitívny partner na účinnej liečbe.

Lekári by mali poskytnúť obom partnerom podrobné informácie (vzťahujúce sa k antiretrovirálnej terapii, frekvencii lekárskych prehliadok, zvyškových rizík, iných pohlavne prenosných chorôb a ochrane).

Ďalšie informácie o psychologickom aspekte, právnom posúdení situácie a o spoločnej zodpovednosti v rámci partnerstva by mali byť ujasnené ešte pred finálnym rozhodnutím partnerov vyhnúť sa použitiu kondómov pri sexuálnom styku.

Pri sexe mimo vzťahu, napríklad s príležitostnými partnermi, pri anonymnom sexe alebo v novom vzťahu by mala byť problematika použitia kondómu vždy opäť konzultovaná a malo by sa jednať o rozhodnutie oboch strán.

Páry, v ktorých sú obaja partneri HIV pozitívni, by mali podstúpiť poradenstvo podobné tomu, ktoré podstupujú páry s rôznym HIV statusom. Ďalšia diskusia by mala byť o rizikách superinfekcie. Diskusia by mala zdôrazňovať spoločnú zodpovednosť za rozhodovanie o tom, či partneri budú alebo nebudú pri sexe používať kondómy.

Ak sa rozhodujete, či mať sex s človekom žijúcim s HIV, mimo váš dlhodobý partnerský vzťah, tak nezáleží na tom, či ste HIV-pozitívny, HIV-negatívny alebo netestovaný. Vždy by ste sa mali spoliehať na ochranu, vo forme kondómov. V usmerneniach pre poradenstvo sa zdôrazňuje, že jednotlivci sú za takýchto okolností zodpovední za svoju vlastnú ochranu a nemôžu sa spoliehať na dôveryhodnosť informácií, ktoré dostávajú od svojich sexuálnych partnerov, pokiaľ ide o stav HIV, terapiu a jej úspech.

 

Tento materiál vychádza z pôvodnej publikácie chránenej autorským právom NAM Publications – nezávislej charitatívnej organizácie so sídlom vo Veľkej Británii, ktorá prináša informácie o HIV. NAM udelila povolenie preložiť túto publikáciu, ktorej originál je prístupný na adrese www.aidsmap.com. NAM nezodpovedá za presnosť prekladu ani za relevantnosť textu vzhľadom k miestnej relevancii použitia prekladu.