Prenos/riziká nákazy
Orálny styk patrí všeobecne medzi nízko rizikové aktivity. Riziko prenosu je nižšie v porovnaní s nechráneným vaginálnym a análnym sexom, nie je však nulové. Ejakulácia do úst aktívneho partnera, rany v jeho ústach a kontakt úst s vaginálnym sekrétom riziko prenosu zvyšujú, pričom platí, že infikovaním je menej ohrozený pasívny partner ako aktívny. Riziko, ktoré sa na jeden sexuálny orálny styk odhaduje je 0,04%.
Testovanie odolnosti vírusu HIV prebehlo iba v laboratórnych podmienkach, kde sa používajú až 100.000 krát väčšie koncentrácie vírusu ako tie, v ktorých sa bežne vyskytuje v prirodzenom prostredí. V laboratóriu vírusové častice hynuli extrémne rýchlo. V priebehu niekoľkých hodín sa inaktivovalo 90-99% vírusových častíc. Aj keď je veľmi ťažké odhadnúť prežívanie HIV a konkrétne množstvo infekčnej dávky v reálnych podmienkach, všeobecne platí, že HIV prežíva extrémne krátko mimo tela hostiteľa/ky.
Aj napriek tomu, že sa vírus HIV vylučuje do slín, je jeho obsah v tejto telesnej tekutine iba zanedbateľný.
Pokiaľ obaja partneri nemajú rozsiahle poranenia alebo závažné krvácanie v ústnej dutine, nehrozí riziko prenosu ani pri opakovanom bozkávaní. Samotné riziko je aj v tomto prípade skôr teoretické, avšak ľuďom žijúcim s HIV sa odporúča vyhnúť sa francúzskemu bozkávaniu v prípade krvácania v ústach (napr. po zákroku na stomatologickej chirurgii). V skutočnosti bol doposiaľ zaznamenaný jeden prípad prenosu HIV takýmto spôsobom, ktorý bol popísaný 11. Júla 1997 v Morbidity and Mortality Weekly Report.
Riziko nákazy HIV pri orálnom sexe je nízke, ale nie nulové. Toto riziko sa zvýši, keď dôjde k ejakulácií do úst. To, či je ejakulát prehltnutý, alebo vypľutý, už nehrá podstatnú úlohu. Riziko ďalej stúpa, ak jeden z partnerov trpí inou sexuálne prenosnou chorobou. Napríklad kvapavka sa pri orálnom styku prenesie veľmi ľahko aj bez ejakulácie. A nakoniec hrá rolu aj vyššia vírusová záťaž HIV pozitívneho, napríklad v období krátko po nákaze. V takom prípade môže byť dostatočné aj množstvo vírusu v predejakulačnej tekutine.
Sekrét z pošvy a krčka, ako aj mužský ejakulát patria medzi telesné tekutiny, ktoré obsahujú infekčné množstvo vírusu HIV. Rany a narušená sliznica vo vagíne, na penise, v okolí rekta a análneho otvoru, zvyšujú riziko prenosu pri nechránenom sexuálnom styku. Avšak pokiaľ ide o rany alebo drobné odreniny na ostatných častiach tela, je riziko prenosu takmer nulové. Takýto prenos by vyžadoval otvorené, hlboké a krvácajúce poranenia a zatiaľ nebol zaznamenaný prípad takto nakazeného človeka.
Vírus HIV je veľmi málo odolný voči vplyvom prostredia a je dokázané, že ani jedna z uvedených situácií nie je riziková vzhľadom na prenos HIV.
Pri náhodnom pichnutí sa ihlou ktorá obsahuje infikovanú krv, síce riziko prenosu existuje, ale je extrémne malé. Podľa štúdií je to 0,3% – 0,4%. Pokiaľ hovoríme o náhodnom pichnutí sa, doposiaľ nebol zaznamenaný prípad infikovania sa vírusom HIV prostredníctvom ihly obsahujúcej HIV pozitívnu krv mimo zdravotníckeho zariadenia.
POZOR! V tejto odpovedi zohľadňujeme NÁHODNÉ pichnutie sa. Zdieľanie ihiel a striekačiek pri injekčnom užívaní patrí naopak medzi vysoko rizikové aktivity z hľadiska prenosu HIV.
Ak je kondóm použitý správnym spôsobom a nedôjde počas styku k jeho porušeniu (resp. pretrhnutiu), je riziko prakticky nulové.
Vírus HIV sa v organizme rozšíri veľmi rýchlo. Odhaduje sa, že už po niekoľkých hodinách od nakazenia, môže dôjsť k prenosu vírusu na ďalších partnerov. V období niekoľkých dní po nákaze, dôjde k masívnemu rozšíreniu vírusu v organizme a pravdepodobnosť prenosu na niekoho ďalšieho je potom veľmi vysoká.
Ejakulát patrí medzi telesné tekutiny, v ktorých sa vírus nachádza v infekčných množstvách. Práve ejakulácia a následné vstrebanie sliznicou vagíny alebo rekta patrí medzi najčastejšie cesty prenosu pri nechránenom styku. Ak k ejakulácii nedošlo, je riziko prenosu podstatne nižšie, neznamená to však, že je nulové.
Petting a dotýkanie sa partnerových genitálií sa nepovažuje za rizikovú aktivitu, ani v prípade ak došlo k vyvrcholeniu.
Nechránený análny sex sa vzhľadom na prenos HIV zaraďuje medzi vysoko rizikové praktiky. Riziko je tým väčšie, čím je vyššia vírusová záťaž partnera žijúceho s HIV. Neliečené iné pohlavne prenosné ochorenia u jedného z partnerov, nepoužívanie silikónových lubrikantov, poranenie počas sexu a ejakulovanie do partnera/partnerky tiež zvyšujú riziko nákazy. Pri nechránenom análnom styku je riziko prenosu pre pasívneho partnera/partnerku (prijímateľa/prijímateľku) väčšie, ako pre aktívneho (poskytovateľa). Pre prijímateľku je riziko väčšie ako pri nechránenom vaginálnom styku.
Boli vypracované viaceré štúdie, ktoré sa snažili odhadnúť riziko prenosu HIV na jeden análny sexuálny styk. Pre prijímateľa/prijímateľku sa riziko pohybuje od 0,82%-1,4% na jeden styk, pričom pre poskytovateľa je to 0,06-0,62%. Nakaziť sa ale dá aj počas jedného nechráneného styku.
Ak sexuálnu pomôcku alebo predmet používaný ako sexuálnu pomôcku nezdieľajú viacerí ľudia, nie je dôvod obávať sa HIV. Vo všeobecnosti sa neodporúča zdieľať sexuálne pomôcky. V prípade zdieľania treba dôkladne dbať o ich hygienu a je ideálne ak každý/á používateľ/ka použije vlastný kondóm. Napriek nedodržaniu týchto hygienických zásad je riziko prenosu čisto teoretické.
Nechránený vaginálny sexuálny styk patrí po análnom medzi najrizikovejšie aktivity, vzhľadom na prenos HIV. Tak ako pri análnom sexe, riziko je tým väčšie, čím je väčšia vírusová záťaž HIV pozitívneho partnera. Riziko prenosu zvyšujú aj iné pohlavné ochorenia u jedného či oboch partnerov, poranenie počas sexu (aj ranky, ktoré vznikajú pri nedostatočnom zvlhčení vagíny), ejakulovanie do partnerky, či sex počas menštruácie. Podľa dostupných štúdií je odhadované 0,08% riziko na jeden nechránený styk. Nakaziť sa ale dá aj počas jedného nechráneného styku. Pre ženu predstavuje nechránený vaginálny styk o niečo väčšie riziko, než pre muža, pretože jednou z najčastejších ciest prenosu je vstrebanie ejakulátu cez sliznicu vagíny.
Nie. Je dokázané, že hmyz nedokáže prenášať vírus HIV.
Nie, vírus HIV sa v žiadnom prípade jedlom neprenáša.
V prípade, že ste nenašli vašu otázku medzi FAQ (často kladené otázky), môžete skúsiť vyhľadať odpoveď na vašu otázku:
- Medzi informáciami zverejnenými na našich webových stránkach. Kliknite na symbol lupy v pravej hornej časti stránky a zadajte vyhľadávaný výraz.
- V archíve HIV/AIDS poradne. V minulosti bola na našich stránkach verejnosti dostupná HIV/AIDS poradňa, kde sme odpovedali na veľké množstvo rôznych otázok. Archív HIV/AIDS poradne nájdete tu.
Testovanie/diagnostika
Najnovšie laboratórne testy na HIV sú veľmi presné a spoľahlivé. Pri kombinácii dvoch testovacích metód je chybovosť menšia ako 0,1%. Falošne negatívny výsledok môže nastať vtedy, ak sa test vykonal v tzv. sérologickom okne (v období do 12 týždňov od infikovania sa), kedy je človek infikovaný vírusom HIV, ale imunitný systém ešte nevytvára proti vírusu protilátky.
Testovanie HIV v laboratóriu sa robí z krvných vzoriek. Pomocou metódy ELISA sa zisťuje prítomnosť protilátok proti vírusu HIV a najnovšie testy zisťujú popri protilátkach aj prítomnosť vírusového antigénu p24, teda samotnej vírusovej častice. Ak tento test ukáže pozitivitu, či reaktivitu, robí sa konfirmačný (potvrdzujúci) test metódou Western blot, ktorá je citlivejšia a presnejšia ako ELISA. V sporných prípadoch sa vírusová RNA potvrdí polymerázovou reťazovou reakciou (PCR), ktorá priamo potvrdí prítomnosť resp. neprítomnosť vírusovej častice v krvi.
Existujú aj tzv. rapid alebo rýchlo testy. Sú založené na podobnej metóde ako testy ELISA. Či už ide o test zo slín alebo z kvapky krvi, pozitívny výsledok sa považuje za reaktívny a skutočnú HIV pozitivitu je nutné overiť ďalšími laboratórnymi testami.
Jedná sa o vyšetrenie na antigén p 24. Ten sa v krvnom sére objavuje spravidla v období okolo dvoch až troch týždňov od nákazy. Avšak k spoľahlivosti negatívneho výsledku je potrebné ponechať určitú rezervu. Preto sa aj naďalej odporúča test vykonať až po 3 mesiacoch.
V súčasnosti väčšina laboratórií používa tzv. duálny test, ktorý vyšetruje ako antigén, tak aj protilátky. Antigén p 24 totiž po uplynutí určitej doby z krvi zmizne.
Test na HIV je veľmi špecifický a citlivý. Zisťuje v krvi testovaného človeka prítomnosť protilátok proti vírusu HIV príp. antigén p24, ktorý je časťou vírusu HIV. Lieky jeho výsledok neovplyvňujú.
Iné ochorenie, či infekcia prebiehajúca v čase testovania môže spôsobiť tzv. nešpecifický výsledok. Preto je dobré, ak informuješ laboratórium v ktorom sa necháš testovať o svojom zdravotnom stave. Všetky nešpecifické výsledky sa ďalej overujú inými laboratórnymi metódami.
Testovanie na HIV je na Slovensku bezplatné v Národnom referenčnom centre pre HIV/AIDS a HIV Check Pointe v Bratislave. V ostatných častiach Slovenska je bezplatné vo väčšine Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. U obvodného všeobecného lekára, urológa, gynekológa či v súkromnom laboratóriu je testovanie väčšinou spoplatnené v rôznej výške.
Cena voľnopredajných testov na HIV sa v lekárňach pohybuje okolo 25 €. Tieto testy ale nepatria do rúk laickej verejnosti!
Pre ďalšie informácie o testoch a miestach, kde sa na Slovensku testuje, kliknite na tento odkaz.
Rýchlo testy, či už zo slín alebo zo vzorky krvi sú spoľahlivé. Ich chybovosť sa pohybuje okolo 1-3 na 1.000. Napriek tomu, pozitívny výsledok je označovaný len ako reaktívny a musí sa overiť ďalšími testami v laboratóriu.
Za definitívny sa považuje výsledok po 12 týždňoch od rizikovej udalosti.
Áno, avšak nie je vhodné aby človek, ktorý sa dostal do rizikovej situácie takto overoval svoju negativitu/pozitivitu. Rovnako ako pri testoch HIV, aj transfúzne centrá zisťujú protilátky proti HIV a je riziko, že darca sa práve nachádza v sérologickom okne.
Zoznam miest, kde sa dá otestovať na HIV nájdete po kliknití na tento text.
Testovať sa dá aj u obvodného všeobecného lekára, urológa, gynekológa či v súkromnom laboratóriu, ale títo majú testovanie zväčša spoplatnené v rôznej výške.
Nie, test na HIV je špecifický len na protilátky proti vírusu HIV a antigény, ktoré sa nachádzajú na povrchu vírusu.
Protilátky anti-p24 sa zjavujú v krvi na konci 1. štádia, teda 3 týždne až 3 mesiace od infikovania sa. Pretrvávajú v organizme počas celého 2. bezpríznakového štádia. V období, keď sa začína rozvíjať ochorenie AIDS (teda finálne štádium HIV infekcie), hladina protilátok klesá a opäť sa zjavuje prítomnosť vírusu v krvi (virémia), ktorá je vysoká aj v 1. štádiu ochorenia. Pre HIV pozitívneho človeka je pokles protilátok a opätovný nárast virémie zlým prognostickým znakom.
Nie. Pri bežnej lekárskej prehliadke sa väčšinou robí iba krvný obraz a ten nezahŕňa test na špecifické protilátky proti HIV.
V prípade, že ste nenašli vašu otázku medzi FAQ (často kladené otázky), môžete skúsiť vyhľadať odpoveď na vašu otázku:
- Medzi informáciami zverejnenými na našich webových stránkach. Kliknite na symbol lupy v pravej hornej časti stránky a zadajte vyhľadávaný výraz.
- V archíve HIV/AIDS poradne. V minulosti bola na našich stránkach verejnosti dostupná HIV/AIDS poradňa, kde sme odpovedali na veľké množstvo rôznych otázok. Archív HIV/AIDS poradne nájdete tu.
Príznaky HIV/AIDS
Akútna HIV infekcia sa objaví asi u 70% osôb, zvyčajne 2-4 týždne po nákaze. Súvisí s rozšírením vírusu v organizme. Má charakter chrípkových príznakov.
Typické sú nasledovné príznaky: bolesti hlavy, horúčka, bolesti svalov, kĺbov a končatín, bolesti v hrdle, vyrážka, nechutenstvo, únava, hnačka, nauzea, nočné potenie a zväčšenie lymfatických uzlín.
Väčšinou tieto príznaky do dvoch týždňov ustúpia. Chrípku má však priemerný človek dva krát za rok a podobné príznaky sa môžu objaviť aj u niektorých iných chorôb. Preto tieto príznaky nemôžu určiť, či sa človek skutočne nakazil vírusom HIV. Jediným spoľahlivým spôsobom, ako zistiť svoj HIV status je testovanie.
Informácie o priebehu jednotlivých štádií HIV infekcie nájdete v samostatnom článku na tomto odkaze.
Všetky príznaky primo/akútnej infekcie (akútne ochorenie, ktoré sa u 70% HIV pozitívnych zjavuje v 1. štádiu HIV infekcie) môžu byť prejavom celej rady iných ochorení a nedá sa na ich základe stanoviť HIV pozitivita. Jediným spoľahlivým spôsobom je nechať sa otestovať, najlepšie 12 týždňov po rizikovej udalosti.
AIDS je posledným štádiom infekcie HIV, kedy imunitný systém chorého začína zlyhávať. Čas, ktorý prejde od nakazenia vírusom HIV po štádium AIDS je veľmi individuálny a samozrejme záleží od toho, či sa HIV pozitívny lieči a v ktorom štádiu sa s liečbou začne. Viac o príznakoch a jednotlivých štádiách nájdete v samostatnom článku na tomto odkaze.
Akútna HIV infekcia sa objaví asi u 70% osôb, zvyčajne 2-4 týždne po nákaze. Prebieha pod klinickým obrazom chrípkového ochorenia a zvyčajne trvá 1-3 týždne.
Typické sú nasledovné príznaky: bolesti hlavy, horúčka, bolesti svalov, kĺbov a končatín, bolesti v hrdle, vyrážka, nechutenstvo, únava, hnačka, nauzea, nočné potenie a zväčšenie lymfatických uzlín.
Ani jeden z príznakov, či ich kombinácia nie sú špecifické pre HIV infekciu. Môžu byť prejavom celej rady iných ochorení a nedá sa na ich základe stanoviť HIV pozitivita.
Áno, môže. Treba si však uvedomiť, že mykózy sú veľmi bežné ochorenia a nedá sa na základe ich prítomnosti stanoviť HIV pozitivita. Okrem iného mykózy ako príznak HIV sa zvyčajne zjavujú až v 3. štádiu ochorenia, bývajú atypicky rozsiahle a opakované.
V prípade, že ste nenašli vašu otázku medzi FAQ (často kladené otázky), môžete skúsiť vyhľadať odpoveď na vašu otázku:
- Medzi informáciami zverejnenými na našich webových stránkach. Kliknite na symbol lupy v pravej hornej časti stránky a zadajte vyhľadávaný výraz.
- V archíve HIV/AIDS poradne. V minulosti bola na našich stránkach verejnosti dostupná HIV/AIDS poradňa, kde sme odpovedali na veľké množstvo rôznych otázok. Archív HIV/AIDS poradne nájdete tu.
Iné
Nie. Liečba HIV je dobrovoľná. Avšak HIV pozitívny človek, ktorý má informáciu o svojej pozitivite je plne právne zodpovedný, ak vedome alebo z nedbanlivosti svojou činnosťou ohrozí zdravie druhého.
V prípade, že ste nenašli vašu otázku medzi FAQ (často kladené otázky), môžete skúsiť vyhľadať odpoveď na vašu otázku:
- Medzi informáciami zverejnenými na našich webových stránkach. Kliknite na symbol lupy v pravej hornej časti stránky a zadajte vyhľadávaný výraz.
- V archíve HIV/AIDS poradne. V minulosti bola na našich stránkach verejnosti dostupná HIV/AIDS poradňa, kde sme odpovedali na veľké množstvo rôznych otázok. Archív HIV/AIDS poradne nájdete tu.
